V dnešnej dobe plnej umenia, krásy a estetiky zohráva veľkú úlohu v neposlednom rade aj zovňajšok človeka. Predstavte si, že v jeden deň stretnete dvoch cudzích ľudí. Jeden úplne obyčajný človek, ktorý zapadne v dave. Ten druhý hneď upúta vašu pozornosť, má krásne umelecké tetovania, pôsobí tak trocha inak, neobyčajne. Koho z nich si zapamätáte skôr len na základe prvého stretnutia? Som si viac než istá, že to bude ten druhý. Ešte pred nedávnom takíto ľudia v spoločnosti vzbudzovali akýsi rešpekt a odstup, ľudia s tetovaniami si dokonca ťažko nachádzali prácu. Dnes je tomu chvalabohu už inak, spoločnosť sa s tým dokázala zžiť a prijala ho. Momentálne sa z tetovania stal akýsi trend mladých, ba aj starších ľudí. Táto téma je čím ďalej, tým viac populárnejšia, preto som sa rozhodla osloviť jednu z mojich obľúbených tattoo artistiek, ktorá si hovorí "The Painted Bird Tattooart"
Tetovanie môžeme považovať za istú formu umenia, sebaprezentácie , ktoré zanecháva tvoj rukopis na koži iného človeka. Čo ťa priviedlo k tejto práci ? Robila si predtým aj iný druh umenia?
K tetovaniu som sa dostala doslova ako slepé kura k zrnu. Vždy som bola viac naklonená alternatívnemu štýlu, ale nikdy som nepremýšľala nad tým, že by som začala tetovať. Dokonca som veľmi málo kreslila, ale na druhú stranu, odmalička som bola kreatívna. Vždy som niečo vyrábala, spájala, kombinovala a aj som tie výrobky predávala v rodine. Keď som bola na jednom z mojich prvých tetovaní, rozprávali sme sa s tatérom, aké sú výhody tatérskeho života a mňa to dosť upútalo. Vybehlo zo mňa: „Ja som vždy chcela tetovať.“ On sa ma vtedy spýtal, čo mi v tom bráni a odvtedy tetujem...haha :)
Ako dlho robíš túto prácu?
Tetujem od 18tich rokov s malými prestávkami, kedže som študovala, maturovala atď. Teoreticky teda tetujem 5 rokov, ale reálne sa tomu venujem naplno od Júna 2019, kedy som si otvorila svoj prvý ateliér.
Robila si pred tým aj niečo iné (profesne)?
Áno, paradoxne mám vyštudovanú Hotelovú akadémiu. Praxovala som ako čašníčka niekoľko mesiacov v Taliansku, počas celej strednej školy som pracovala v rôznych podnikoch a po škole som sa zamestnala v malej príjemnej kaviarničke blízko domu. Neskôr som skúsila prácu v bezobalovom obchode a aj nočné zmeny v pekárni. Všetky tieto zamestnania aj škola ma veľa naučili a posunuli presne tam, kde teraz som. :)
Aké umenie ťa baví najviac?
V poslednej dobe som pocítila určitú stagnáciu pri tetovaní a svojom štýle, ktorý som si dlho vytvárala, ale akosi som sa pri ňom zasekla. Začala som sa teda učiť nové techniky tetovania, nové štýly v kresbe a okrem pracovného progresu som začala rozvíjať aj ten svoj osobný, čo sa umenia týka. Ak mám voľný čas, kreslím custom ilustrácie, venujem sa vyšívaniu, maľbe na textil atď. Väčšinou ide o upcyklované kúsky, čiže čo mi príde do rúk, to sa snažím zhmotniť na umenie. Okrem toho som sa začala venovať úplne amatérskemu modelingu, ak sa to tak dá nazvať. Veľmi ma to baví a určite by som sa tomuto odvetviu do budúcna chcela venovať viac. :)
Tetovanie bezpochýb vyžaduje istú dávku odvahy a taktiež koncentrácie. Nemáš strach tetovať? Že sa niečo pokazí? Ako najdlhšie si sa dokázala sústrediť, resp. koľko času ti trvalo tvoje najväčšie dielo?
Mávala som strach tetovať, keď som začínala a absolútne som netušila, čo robím a ako bude výsledok vyzerať, akú kožu bude mať klient a aký bude mať prah bolesti,či ho to nebude moc bolieť, či máme dobrú polohu a či vôbec dobre manipulujem s kožou. Tento strach som prekonala praxou. Stále sa síce považujem za začiatočníka a budem to tvrdiť aj najbližších 10 rokov, avšak tento strach už našťastie nemám. Jeden známy, tatér mi raz prehovoril do duše, a aj vďaka nemu som sa „klienta prestala báť“. Čo sa týka koncentrácie alebo trpezlivosti, tej som sa naučila až pri ručnom tetovaní. Ak som chcela mať výsledok čo najčistejší, musela som byť trpezlivá a vedieť sa koncentrovať. Handpoke diela trvajú dlhšie ako tie vytetované mašinkou, čiže sa logicky musím aj dlhšie sústrediť na dizajn, ktorý by som iným spôsobom mala za chvíľočku hotový. Nedržím však klienta na kresle dlhšie ako 4-5 hodín. Každé dielo si vieme rozrobiť a tetovať na 2-3 krát, ak treba. Po veľa pretetovaných hodinách už ani sústredenie na prácu nie je dokonalé a ani klient sa necíti ako vo welnesse, haha. :) Hovorím však iba za seba, veľa tatérov zvládne tetovať dlhé hodiny a dokončiť dielo na jeden šup, ktoré by mne trvalo dve sedenia. Každý sme iný a preferujeme iné veci a techniky. :)
A teraz niečo o menej známej technike, ktorú málo ľudí pozná a tou je handpoke. Na Slovensku nemáme veľa taterov, ktorí túto techniku využívajú. Takže si pre nás týmto výnimočná. Prezradíš nám o nej niečo viac?
Handpoke alebo ručné tetovanie je veľmi stará technika. Väčšinou sa s tretnem s názorom staršej generácie, že sa takto tetovali na vojenčine. Rozdiel medzi strojčekovým tetovaním a ručným je, že pri handpoku držíš samostatnú sterilnú tetovaciu ihlu, často omotanú bandážou pre lepší úchop, a jednotlivými bodmi ručne vytváraš linku. V mašinke ihlu poháňa zdroj, ale to už asi všetci viete. Handpoke je šetrnejší k pokožke, menej bolestivý a pocitovo lepšie sa hojaci. Nevýhoda handpoku je dlhší čas procesu tetovania, ale mne osobne to ako nevýhoda nepríde.
A teraz úprimne, čo ťa baví viac? Strojček, alebo ihla (handpoke)?
Mala som obdobie, kedy som o handpoku nechcela ani počuť. Neskôr som mala obdobie, kedy som o mašinke nechcela ani počuť. Nedávno som mala obdobie, ktoré ešte jemne pretrváva, že som tetovala výhradne handpoke alebo kombináciu s mašinkou. Momentálne tetujem tri spôsoby, čisto ručné tetovanie, čisto tetovanie mašinkou a kombináciu oboch techník, ak má klient záujem. Robíš aj kombináciu týchto dvoch techník v jednom tetovaní? Čiže áno, robím. Paradoxne, veľa klientov si myslí, že som začínala handpokom a prešla k mašinke,ako väčšina handpoke tatérov na svete. Ja som to mala však úplne opačne, handpoku sa venujem iba 3-4 roky. :)
Tvoje obľúbené dielo? (tvoje vlastné)
Ťažko vybrať jedno, haha. Veľmi veľa ľudí sa ma na to pýta a ja málokedy viem odpovedať. Občas mi priľne k srdcu samotný návrh, občas jeho prevedenie vďaka dokonalej koži klienta, občas samotný klient s jeho príbehom k návrhu. Ak mám teda vybrať jedno aj s jeho nositeľom, je to tento Jeleň s bohyňou Artemis a veľmi silným významom pre svoju majiteľku. Milujem to tetovanie, milujem kožu tejto klientky a popravde som sa zaľúbila aj do jej osobnosti. Ale to by bolo zase na dlhé rozprávanie, ako ja fungujem s klientmi a že som ešte nemala takého, s kým by sme nezostali v kontakte aj keď už ku mne napríklad nechodí, alebo odcestuje do zahraničia.... :) Milujem svoju prácu a ľudí, ktorých vďaka nej spoznávam!
Máš atelier, v ktorom tetuješ? Ak áno, prezdradíš nám, kde ťa ľudia môžu nájsť?
Áno, nedávno som sa presťahovala do nového ateliéru na Žilinskej ulici v Bratislave. Zdieľam ho s kolegom, taktiež tatérom ale obaja máme svoju miestnosť na tetovanie a svoj kľud pre klientov.
A čo tvoja klientela? Navštevujú ťa viac ženy, alebo muži? Koho tetuješ radšej?
Asi vďaka mojej povahe, ale aj vďaka inštrukciám, ktoré klientom posielam pred dohodnutím termínu sa nejako automaticky odfiltrovávajú ľudia, ktorých úprimne tetovať a možno ani spoznať nechcem. Bavíme sa o chronických špekulantoch, neplatičoch, klamároch a neprichádzačoch na termíny atď....Moja klientela je presný opak a ja si ich za to nesmierne vážim. Navštevujú ma primárne ženy, kedže mám viac ženské dizajny a celkovo tvorbu, ale taktiež si veľmi vážim každého jedného chlapa, ktorý ku mne kedy prišiel, kedže rada robím aj menej nežné veci, abstrakty a podobné. Verím, že v budúcnosti bude mužských plátien omnoho viac, kedže sa aj moja tvorba pomaly zvrháva na viac abstraktnú. Uvidíme, čo život prinesie :) Na aké najbizarnejšie miesto na ľudskom tele si už tetovala? Okrem pohlavných orgánov mi žiadne miesto nepríde bizarné. Na tie zo zásady netetujem. Minimálne nie mužov, haha :) Skôr rozdeľujem miesta na tele na viac obľúbené a menej obľúbené. Mala som tú česť tetovať bradavku, tvár, ale aj miesta, kde tetovania moc neodporúčam a to sú napr. dlane, uši, zvnútra pery, chodidlá atď.
Vyhrala si už nejaké súťaže?
Nevyhrala, haha. Zúčastnila som sa zatiaľ iba na jednej a z tej som si odniesla druhé miesto. V kategórii sme boli iba dve, netlieskajte. :) Každopádne, do budúcna sa chystám na nejaké väčšie tatérske súťaže, tak opäť, uvidíme, čo život prinesie.
Čím sa inšpiruješ pri tvorení návrhov?
Čímkoľvek, čo vidím a zaujme ma to. Či je to príroda samotná, popri prechádzke ňou, alebo herbáre a atlasy liečivých rastlín. Čo sa abstrakcie týka, väčšinou je to moja momentálna nálada a pocit. Rada sa inšpirujem aj krásnymi ženami na internete, ich sebaláskou atď. Najradšej však tvorím pocitovo, priamo na mieste s klientom a priamo na jeho tele. Dizajn si predkreslím fixou alebo štetcom priamo na telo a podľa toho tetujeme. Táto technika sa volá freehand a v tom momente je mojou najväčšou inšpiráciu samotný klient, atmosféra, ktorú si vytvoríme a moja fantázia. :)
Keby si nerobila túto prácu, čo iné by si si vybrala ?
Haha, veľmi aktuálna téma k tejto kríze... :) Priznám sa, že táto situácia ma prinútila sa zamyslieť nad touto otázkou, aj keď veľmi nerada. Pokiaľ sa mi bude dať, mienim tetovať a tvoriť na ľuďoch. Ak by sa však nedalo, naďalej by som sa venovala umeniu, vytvárala, kreatívne sa vyžívala a robila to, čo ma baví. Vrátiť sa do bežnej práce je pre mňa posledná možnosť. (tým nechcem naznačiť, že to je zlé, ale ja osobne nie som na to vhodný typ)
Aký je tvoj najväčší sen?
Pred dvoma mesiacmi by som ti asi povedala niečo iné. Môj najväčší sen momentálne, a to píšem so slzami v očiach, je vrátiť sa do práce. Vrátiť sa za svojimi klientami a do tých mojich zabehnutých koľají, dokonca verím, že aj do lepších po tomto všetkom....
A posledná otázka. Si v živote šťastná? Čo by si poradila ľudom, ktorí by chceli začať tetovať a nemajú na to odvahu?
Šťastná. Šťastní vieme byť všetci, je to iba o uhle pohľadu. Z každej situácie viem vyťažiť to najlepšie a pozerať sa na ňu ako na ponaučenie, aj z tej zlej a aj z tej momentálnej. Skoro vždy ma stretneš usmiatu a plnú energie a to len preto, ako som sa začala pozerať na svet. :) Takže áno, som šťastná. A k druhej otázke, ak nemáš odvahu, nezačínaj s tým. Odvaha príde, keď príde správny čas. To vycítiš. :) A keď už začneš, neponáhľaj sa , nestresuj, nepanikár a neponáhľaj! Ak ti vyšla prvá linka, neznamená to, že celé tetovanie bude dobre a kvalitne odvedené. Uč sa pomaly, ale isto. A jedno motto z môjho handpoke tetovacieho workshopu: „Radšej tetuj jemne, nech po zahojení linka vypadne a časom môžeš tetovanie prerobiť, akoby si mal človeku rozryť kožu, narobiť jazvy a podliatiny. To už nikdy neprerobíš.“
Ďakujem za rozhovor Jani, veľmi mi pomohol stráviť túto situáciu a myslieť na to, že sa zase raz budem k svôjmu dreamjobu môcť vrátiť.
Aj ja ďakujem, Ivi ... Bol to príjemný rozhovor!
