Lea si kúpila letenku a precestovala Island sama: Ako sa dostala k turistom nepoznaným miestam?

Mnohí snívajú o cestovaní a objavovaní sveta, no nevedia sa odhodlať. Pritom je toľko možností, ako cestovať pomerne lacno a aj popri obyčajnej práci. Lea sa jednoducho vybrala a zažila úžasné dobrodružstvo.

Prečo si sa rozhodla vycestovať práve na Island?
Moje rozhodnutie bolo rýchle a jednoduché – príroda vo mne vzbudzuje rešpekt, ale tá islandská vo mne vyvoláva motýle v bruchu. Bola to láska na prvý pohľad. 

Čo ťa na ňom zaujalo najviac?
Najviac ma zaujala tá premenlivosť. V jeden deň môžete zažiť sneženie a zároveň jar. Je to fascinujúce, pretože ste stále na jednom ostrove ale máte pocit, akoby ste boli v inom čase na inom mieste. A pritom stačí prejsť len niekoľko kilometrov. Mne osobne sa stalo, že v jedno ráno som vonku chodila v krátkom rukáve a po presune som už na obed mala na sebe zimnú bundu, čiapku a rukavice, pretože snežilo a večer som sa prechádzala v záhradách kde boli rozkvitnuté kvety. Človek si to vie len ťažko predstaviť. 

Aký sú ľudia na Islande v porovnaní s ľuďmi na Slovensku? Mali by sme si v niečom od nich brať príklad?
Ľudia na Islande ma veľmi príjemne prekvapili. Hovorí sa o nich, že sú dosť utiahnutí a nedávajú svoje emócie najavo, čo aj je z časti pravda, ale sú veľmi nápomocní. Pomáhajú jeden druhému. Vedia, že príroda k nim veľakrát nie je vľúdna. Veľa z nich žije na samotách niekde na farme, takže vás veľmi radi privítajú. V porovnaní so Slovákmi, nehovoria o svojich problémoch. Pričom, keď stretnete Slováka, a spýtate sa ho ako sa má, začne sa sťažovať, nariekať, aký je život zlý a nespravodlivý. Islanďania sa jednoducho nesťažujú, nenariekajú a hlavne nemajú stres, čo bolo z nich aj cítiť. Spoznala som tam ženu s veľkým Ž, ktorej pred pár rokmi zomrel manžel a teraz sa sama stará o farmu s 90 koňmi, ovcami, o penzión a deti. Nevzdala sa a bojuje ďalej. Hlavné jedlo sa u nich podávalo až večer, pretože celý deň pracovali všetci na farme. Keby ste ale videli ako majú radi tie svoje zvieratá a tú svoju farmu. Čo sa mi veľmi páčilo, vždy si pani domáca našla aj chvíľku pre seba a relaxovala pri štrikovaní. V tomto by sme si mali Slováci zobrať od nich príklad. Menej stresu a viac ľudskosti. 

Mala si presný plán cesty alebo si sa nechala viesť len tak intuíciou?
Musím sa priznať, nerada si plánujem veci dopredu. Rada robím veci spontánne a riadim sa viac-menej intuíciou. Ani moja cesta na Island nebola výnimkou. Mala som kúpenú letenku a rezervované prvé 3 dni z 18-tich. V poznámkach som mala miesta, ktoré som chcela určite navštíviť ale nemala som ich zapísané pod konkrétnymi dňami, pretože by to už znamenalo pre mňa, že som obmedzená časom, čo som v tomto prípade nechcela. Chcela som si vychutnať atmosféru každého miesta a cesty ako takej. Preto som si požičala auto, ku ktorému mi pribalili mapu a išla som. Príroda ma pohltila jedným dychom. Tým, že som nemala plán, mohla som sa zdržať na miestach, kde sa mi veľmi páčilo o niečo dlhšie a naopak, keď sa mi niekde až tak veľmi nepáčilo, išla som ďalej. (Aj keď, neboli miesta kde by sa mi nepáčilo.) 

Čo patrí medzi tradičné jedlá na Islande? Ochutnala si niečo také?
Islanďania nemajú vytvorenú nejakú kultúru jedla. Je tam veľmi studená klíma, čo ovplyvnilo aj ich stravovanie. Bol tam nedostatok mäsa a zeleniny, takže sa museli naučiť pracovať s tým, čo majú. A to doslova. Veľmi vychýreným jedlom, ktoré dnes už konzumujú len počas sviatkov a slávností, je varená ovčia hlava, ktorú jedia aj s očami (vraj najväčšia lahôdka). Z mäsa je teda najrozšírenejšie jahňacie mäso, ktoré pripravujú na rôzne spôsoby a prílohou sú zväčša zemiaky a rebarborový lekvár. Ale nebránia sa ani konskému mäsu. Samozrejme, najviac sa tam konzumujú ryby a morské plody, ktoré sú fakt vynikajúce a vždy čerstvé. Rovnako je pre nich tradičná výroba Skyr-u (niečo medzi jogurtom a tvarohom s obrovským obsahom proteínov). 

Ja jedlo milujem a zároveň milujem chutnať nové nepoznané jedlá. Takže prvé čo som ochutnala bol žralok grónsky, ktorý je preslávený svojím spôsobom prípravy a silným zápachom. V surovom stave je jeho mäso jedovaté, obsahuje veľa amoniaku a ďalšie jedovaté látky. Aby sa predišlo otráveniu, mäso sa na niekoľko týždňov až mesiacov zakope pol metra pod zem, kde prebehne proces rozkladu a jedovaté látky sa jednoducho vyparia. Následne sa mäso vyberie, nakrája na pláty a ďalších pár mesiacov suší. Až potom prichádza konzumácia, ktorá je tiež špecifická. Pri podávaní je mäso nakrájané na malé kocky, ktoré sa napichujú na špáradlo a zapíjajú silným alkoholom, známym pod názvom Brennivín. Ďalej som ochutnala sušené ryby (konkrétne tresku). Islanďania ich natierajú maslom a vyjedajú pred telkou namiesto chipsov. Baranieho mäsa som sa trochu obávala, pretože na Slovensku má baranie mäso veľmi špecifickú arómu. Na Islande mi však baranie mäso chutilo vynikajúco. Zo sladkého obľubujú pelendreky rôznych príchutí. 

Kúpala si sa aj v horúcich prameňoch? 
Bez toho by som neodišla z Islandu aby som sa nekúpala v HOT TUBS.   Tieto horúce pramene sa nachádzajú po celom Islande. Väčšina z nich sú navštevované mnohými turistami, takže sa môže stať, že prídete a nebudete mať žiaden kľud a súkromie. Mala som šťastie na úžasných domácich ľudí, ktorí mi ukázali miesta o ktorých turisti nevedia. Je to neopísateľný pocit, keď za deň zmoknete minimálne 3 krát, pol dňa šoférujete a dokumentujete prírodu a následne si môžete oddýchnuť vo vani s horúcou vodou, kde v okolí nie je nikto a nič len pred vami výhľad na oceán a za vami mohutné hory a ich vrcholy obmotané mliečnou hmlou. Vtedy si poviete, áno, všetko to stálo za to a teraz mám zaslúžený oddych a len zatvoríte oči a zhlboka dýchate. 

Odporučila by si ľuďom navštíviť Island? Ak áno, prečo?
Úprimne povedané, Island nie je krajina pre každého. Je to krajina ohňa a ľadu, panenskej prírody, ktorá vie byť neraz krutá. Vie ukázať, akú má nekonečnú silu a my sme len malými panáčikmi ktorí si myslia, že sme viac ako ona. Počasie sa zmení behom 10-15 minút, človek veľakrát nevie, ako sa má obliecť a čo si vziať so sebou. Je tam málo slnka, čo veľmi vplýva na psychiku človeka, keď má nedostatok vitamínu D. Ale ak ho ani toto neodradí a je veľkým milovníkom prírody, za mňa jedno veľké ÁNO. Určite odporúčam Island navštíviť a precítiť tú emóciu, ktorú ponúka. S radosťou a láskou sa tam budem vracať.


Komentáre