Stretávate sa ním denne a často o tom ani neviete. Je to „priateľ“ keď vám je smutno, keď ste v strese, keď máte zlú náladu. Vyčarí vám úsmev na tvári. Stále neviete o kom hovorím? Je to sladký zázrak, ktorý nám vyčarí úsmev na tvári a poteší naše chuťové bunky. CUKOR. Čo to vlastne cukor je, kde všade sa skrýva a čo všetko od neho môžeme očakávať si povieme v tomto článku. No začnime pekne od začiatku.
Cukor má mnoho podôb. Niektorí moji klienti hovoria, že nekonzumujú sladkosti, no často majú v jedálničku zaradené cestoviny, pečivo, ryžu či zemiaky. Aj tieto potraviny obsahujú cukor no v inej podobe. Ale vysvetlíme si to od začiatku. Sacharidy rozdeľujeme na monosacharidy, komplexnejšie sacharidy a polysacharidy. Monosacharidy sú jednoduché cukry, ktoré naše telo dokáže okamžite využiť. Komplexnejšie sacharidy sú zložené z dvoch jednoduchých cukrov a polysacharidy sú zložené z viacerých jednoduchých cukrov. Komplexné a hlavne polysacharidy sa využívajú ako dlhodobý zdroj energie, pretože nášmu telu trvá nejaký čas, pokiaľ tieto zložité sacharidy rozloží na jednoduché a až potom ich dokáže využiť. Také jednoduché sacharidy máme v sladkostiach, čokoláde, keksíkoch, zákuskoch a podobne. No sú aj prírodné jednoduché cukry a to v mede alebo ovocí. Tie polysacharidy sa nachádzajú v obilninách, zemiakoch, ryži - hlavne v tých celozrnných, ale aj v ovocí a zelenine. Pri kúpe hotových výrobkov si musíte dať pozor a správne čítať etikety, pretože cukor je často skrytý pod rôznymi názvami. Jeho hodnota by mala byť čo najnižšia, alebo aspoň nižšia ako 30g na 100g potraviny.
Spotreba cukru za rok na osobu na Slovensku v roku 2013 predstavovala takmer 50kg, čím sme sa precukrili na prvé miesto z krajín OECD. Potešujúcou správou je, že priama konzumácia cukru klesá. No na druhej strane významne stúpa konzumácia skrytého cukru a to aj vo výrobkoch, kde by sme ho neočakávali – horčica, omáčky, mliečne výrobky, mäsové výrobky a mnoho iných výrobkov o ktorých sme ani netušili, že obsahujú cukor.
Dr.Robert Lustig ako prvý označil cukor za toxín. Dôvod, prečo ho tak označil je, že naše telo zaobchádza s cukrom rovnako ako s alkoholom alebo inými toxínmi, a preto môže cukor rovnako poškodiť pečeň ale aj iné orgány. Dr. Lustig bol jeden z vedúcich expertov na detskú obezitu a bol aj priekopníkom rozlúštenia metabolizmu cukrov.
Všeobecne môžeme povedať, že zvýšená konzumácia cukru je najväčším problémom ľudstva v oblasti výživy a zdravia. Jeho negatívne metabolické vplyvy sú spájané s mnohými ochoreniami. Je potrebné si uvedomiť, že nie je kalória ako kalória. Jedine cukor sa v tele metabolizuje ako sacharid aj ako tuk. Je to preto, že jedine cukor obsahuje glukózu aj fruktózu. A každý z týchto cukrov naše telo spracováva inak. Glukóza sa z 80% využije všetkými orgánmi a len 20% ide do pečene. Fruktóza sa celých 100% spracováva v pečeni a preto sa o nej hovorí ako pečeňovom toxíne. Okrem toho nadmerná konzumácia akýchkoľvek sacharidov vedie z dlhodobého hľadiska ku zdravotným problémom, pretože sacharidy majú nepriaznivý vplyv na hormón inzulín ale aj leptín. Pri konzumácií akéhokoľvek sacharidu sa výrazne zvyšuje hladina glukózy v krvi, čo je pre náš organizmus taktiež škodlivé.
Čo sa teda stane s cukrom prijatým v potrave? Sú tri možnosti:
1. Prijatý cukor sa spáli
2. Uloží sa vo forme glykogénových zásob v pečeni alebo vo svaloch
3. Ak sú tieto zásoby plné tak sa cukry uložia vo forme tuku v tukovom tkanive
U väčšiny ľudí sú glykogénové zásoby v pečeni a vo svaloch plné a preto sa sacharidy u veľkého percenta ľudí ukladajú vo forme tuku. Tým vzniká nadváha, obezita a s tým súvisiace zdravotné problémy.
Je jedno či prijmete glukózu alebo fruktózu, vo veľkom množstve sú oba cukry pre náš organizmus škodlivé. Je potrebné výrazne znížiť spotrebu sacharidov a zamerať sa hlavne na sacharidy pochádzajúce zo zeleniny, ovocia a strukovín.
Ak potrebujete poradiť ako sa dostať späť do formy, objednajte sa u nutričnej poradkyne Janky TU:
Ing. Janka Trebulová, Alimonia s.r.o, sídlo poradne Hviezdna 2 BA – Podunajské Biskupice
Zdroj foto: Archív Janky Trebulovej, www.pexels.com
Komentáre